Môžem celú večnosť pozerať na hviezdnatú noc
8. 5. 2008
Tú Hviezdnatú noc. Je len jedna, aj keď ich už bolo mnoho. Keď som dnes vyšla na balkón, po chrbte mi prebehol mráz. Mohli sa stať dve veci- zasiahla ma vôňa orgovánu od chodníka alebo niekto prešiel po mojom hrobe, ako hovorí stará legenda. Obe možnosti sú reálne, ja som radšej prijala tú s orgovánom a vzala som si kľúče, vybehla pred blok, odtrhla pár konárikov.
O ohňostroji, subkultúrach a malej Miške
10. 2. 2008
Píšem si do zápisníčka, čo všetko sa tento rok stalo. Pozitíva a negatíva, miesta, kam sa mi podarilo ísť, ľudí, ktorých som stretla, veci, ktoré som po… kazila. Je mi strašne zima na ruky, ale hrdinsky obraciam ďalšiu stranu. Sedím pri East River, pri malom stolíku a pozorujem šialených bežcov, ktorí sa tu premávajú v šortkách, psov v štrikovaných svetroch, Empire State Building, ktorá svieti na zeleno-červeno, požiarnické auto, ktoré vydáva neslýchané zvuky… Taký bežný zimný deň na Manhattane.
Niektorý marcový deň…
10. 2. 2008
Uvedomujem si, že som posledné dni asi čudná. Tichá. Ľudia ma poznajú ako veselého a hlučného človeka. Uvedomujem si to, hoci si nie som celkom istá, či som to ešte ja alebo len predstava niekoho o mne. Sú veci, ktoré ma tešia, aj keď ich už nie je až tak veľa. Sú ľudia, ktorých milujem… z vágnych stoviek ich zostalo zopár desiatok… aj tak veľa? Dobre, človek by nemal písať v nostalgickej nálade… aspoň ja nie. Som pesimistická a takú sa nemám rada.
Paris, je t’aime
10. 2. 2008
Všetci ma upozorňovali na dve veci:
- Pozor na psie hovienka na zemi. Paríž je nimi posiaty.
- Hlavne sa nemám pýtať Parížanov na cestu. Zákonite ma pošlú opačným smerom.
S týmito varovaniami a s troma mapami som nastupovala do lietadla Júlia dostala tento výlet ako darček k promóciám, ja k narodeninám a chudák Ferko naň minul celé prospechové štipendium. Ale stálo to zato. Napriek tomu, že moja francúzština pozostáva aj po návrate z piatich slov a moje merci znelo až nebezpečne anglicky…
