Niektorý marcový deň…
10. 2. 2008
Uvedomujem si, že som posledné dni asi čudná. Tichá. Ľudia ma poznajú ako veselého a hlučného človeka. Uvedomujem si to, hoci si nie som celkom istá, či som to ešte ja alebo len predstava niekoho o mne. Sú veci, ktoré ma tešia, aj keď ich už nie je až tak veľa. Sú ľudia, ktorých milujem… z vágnych stoviek ich zostalo zopár desiatok… aj tak veľa? Dobre, človek by nemal písať v nostalgickej nálade… aspoň ja nie. Som pesimistická a takú sa nemám rada.
Niektorý marcový deň…
Uvedomujem si, že som posledné dni asi čudná. Tichá. Ľudia ma poznajú ako veselého a hlučného človeka. Uvedomujem si to, hoci si nie som celkom istá, či som to ešte ja alebo len predstava niekoho o mne. Sú veci, ktoré ma tešia, aj keď ich už nie je až tak veľa. Sú ľudia, ktorých milujem… z vágnych stoviek ich zostalo zopár desiatok… aj tak veľa? Dobre, človek by nemal písať v nostalgickej nálade… aspoň ja nie. Som pesimistická a takú sa nemám rada.
Začiatok apríla….
Skončila mi prax v škole. Mala som možnosť prejaviť svoje didakticko-metodicko-pedagogicko-psychológické schopnosti. Decká boli skvelé a snáď sme sa aj niečo spolu naučili. Možno by ma to aj bavilo… učiť. Spolužiačky aj niektorí učitelia mi povedali, že by ma bola škoda. Ale poznáte to… filmy ako Dead Poets Society, Klub vyvolených, Opus pána Hollanda alebo Mona Lisa Smile… človek dopozerá taký film a povie si, že tak toto dáva zmysel robiť. Mení ľudské životy, dávať im novú perspektívu a pohľad na svet. Už by som pomaly mala rozhodnúť, čo chcem. Ako mi povedal môj najmúdrejší priateľ James Hudson:Ak nevieš, kam ideš, žiadna cesta ťa tam nedovedie… ach, James, keby som len tak mala takú jasnú predstavu o mojom živote akú ju máš ty…
Polovica apríla…
Strašne, ale strašne sa teším na Paríž! Je to Júliin darček na promócie a ja tam idem s ňou, aj keď Julka je v polovici diplomovky a moje štátnice ešte v nedohľadne… prečo si nespraviť výlet? Berieme aj Ferka, vyzná sa v metre a je to môj braček, samozrejme. Našťastie bude tam Rina, tak nás snáď nezjedia, že ešte aj moje merci znie trápne anglicky.
Deň pred odletom…
Stretla som dnes Husa pred Campusom a samozrejme, nešiel na hodinu. Ja som vynechala prednášku, on asi štyri a išli sme na pivo. Zjedli sme anglickú čokoládu a popozerali si vzájomne svoje webstránky… odporúčam komajota.sk, hlavne Jarisove vtipné poznámky. Stretli sme Anku aj Romy, tak sa z toho vykľulo celkom seriózne posedenie. Spolužiaci Martina a Vlado dali posledné tipy, čo sa oplatí vidieť a ja som sa odišla domov zbaliť.
Deň po prílete…
Milujem Paríž! Áno, jasné, dalo sa to čakať, ale aj tak… milujem Paríž! Akoby tam ostal kúsok môjho srdca a ja som tam v sebe niečo odhalila… tak ako som sa bála ako to dopadne, tak tak dobre to dopadlo. Že sú Parížania najarogantnejší ľudia na svete? Ku mne boli milí a pozorní. Je to nádherné mesto, ktorého atmosféra vás zrazí do kolien. Teda, aspoň mňa zrazila. Ja ani neviem čo o tom napísať. Vedieť tak po francúzsky a mať tak veľa peňazí, zajtra sa sťahujem na Montmartre.
Koniec aprila…
Dnes mali decká v zbore konfirmáciu. Všetko rastie a mení sa. Boli skvelí. A my sme sa večer s Duškom vybrali do kukovského Bizzaru na drink. Bolo to dosť smiešne, napadlo mi, že to by urobil Sam alebo vôbec, viacerí moji anglickí kamaráti. V nedeľu večer by sa vybrali na drink. Pustili sme si v juboxe pesničky, ktoré sa páčili nám a porozprávali sa. Bolo mi fajn. Dušan si všimol moju novú sponku. Tú drevenú osudovú som stratila a touto parížskou modrou Monetovou snáď začína nová etapa môjho života. A možno ani nie. Všetko sa včas ukáže…
Prvý májový deň…
Chýbajú mi lampióny. Bola to moja trauma, keď som bola malá. Že mi začne horieť lampión. Nikdy sa to naozaj nestalo, ale bála som sa toho tak veľmi, až sa mi zdá ako by sa to stalo. Anyway, dnes som sa zamyslela nad Chagallom. Pozerala som si portfólia a čítala si tajomné zápisky modelky Kiki, ktorá vtedy žila na Montparnasse. Myslím si, že mu nikto nerozumel. Ani tomu ako miloval svoju ženu. Aké to je, byť pre niekoho múzou? A ako sa povie, keď je múzou chlap? Alebo modrá koza, poprípade cap?
