Vo vitríne /2014/
Kniha „Vo vitríne“ je študijný materiál pre skupinky dievčat vo veku od 16 do 22 rokov. Venuje sa rôznym témam a záležitostiam dievčenského srdca a zároveň Božieho Slova, ktoré je autoritou. Obsahuje kopec nápadov, materiálov, príbehov, tipov, inšpirácií, štúdia, vopred pripravených skupieniek, aktivít. Chlapci by si ju určite mali prečítať tiež a vedia z tejto knihy urobiť min. 20 skupiniek. Je vhodná (po menšej úprave aktivít) aj pre ženy (nielen dievčatá do 22 rokov). Keďže má kniha zápisníkový formát, je dobré, aby malo každé dievča vlastnú knihu a mohlo si do nej robiť vlastné poznámky.
| cena: € 9,90
Rozprávky /2011/
Štvrtá kniha spisovateľky Marušky Kožlejovej, spoluautorkou je Anička Valkučáková, 17-ročná talentovaná dievčina. Grafika a ilustrácie Karola Prudila – originálneho bratislavského grafika, ručne viazaná japonská väzba. 7 rozprávok v tvrdých doskách, rozprávky typu Hermana Hesseho, Wilda či Exupéryho, skôr pre mladých a dospelých ako pre deti.
| cena: € 9,90
Ako chytať v žite /2009/
Je málo kníh, ktoré reflektujú veľký svet, ktorý sa otvoril malému Slovensku po Novembri 89, tak, ako z pera autorky s citlivým srdcom, krehkou dušou a nezlomnou vierou v Boha – Marušky Kožlejovej. Má svieži štýl, sugestívne obrazy, autentické výpovede, inšpirujúce postrehy a duchovné výzvy. Všetko, čo dobrá kniha o mladých, a nielen pre mladých má mať. Chytať v žite je umenie a návrat domov je dar. Ak sú domovy dva, obilné pole začne voňať mystikou…
— Tibor Máhrik,
kazateľ Cirkvi bratskej v Žiline
ukážka
— Vypredané —
7. Pozvaná na Commercial End
Postupne som sa učila rôznym veciam. Ako napríklad, že v sobotu v práci stretnem všetkých futbalistov, vo štvrtok ľudia hrajú šípky a v stredu o ôsmej večer chodia na pohár červeného vína miestni univerzitní profesori a vedci. Vždy som leštila poháre blízko pri ich stole a počúvala každé slovo, každú dišputu, a keď sa nikto nepozeral, tak som si to všetko zapisovala. Knihy o ktorých sa hádali, prednášky, ktoré hodnotili ako najlepšie na univerzite, mená, dátumy a spory. Viac ako polovici som nerozumela, ale cítila som sa tak, že tu sa môžem naučiť veľa. Nikdy si asi nebudem môcť dovoliť chodiť na najprestížnejšiu univerzitu na svete, ale ak budem dýchať ten istý vzduch ako títo ľudia, možno sa niečo stane.
Postupne som sa naučila aj to, že do centra chodí autobus číslo 111, a že poschodové čudo príde určite zo strany, z ktorej to najmenej čakám a otvorí dvere na opačnej strane, ako si myslím, že by mal. Naučila som sa aj, že Swaffham Bulbeck je staršia časť Cambridge ako Histon, a že na Commercial End bývajú najvýznamnejší a najmúdrejší ľudia, a potom ešte Gilbert. Ale to je už iný príbeh. Zvykla som sa tam v nedeľu neskoro večer prechádzať a pozorovala som svetielka v tajomných oknách na rozprávkových domoch. Vôbec nevyzerali ako prepychové vily. Boli to skôr staré anglické kamenné sídla, ale tiež malé skromné domčeky. Lákal ma obsah tých domov, ľudia, ktorí tam bývali a ich príbehy. Očarená, pomaly som si prezerala každú bránu, každý plot a hádala, v ktorom z nich býva slávny Frederik Sanger, dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny za biochémiu.
A potom sa niečo stalo. Ani sama neviem prečo, možno preto, lebo som si to tak veľmi priala a Boh rád plní sny. Každopádne, bola som pozvaná na Commercial End. Jeden starší pár, ukázalo sa, že to bol najmilší pár na svete, ma pozval k sebe domov na návštevu. Volali sa John a Bridget. Od rána som bola nervózna a skúšala premýšľať nad vhodnými témami na rozhovor. Nič sa mi nezdalo dosť dobré, zrazu som sa sama sebe zdala nudná, nedôležitá, hlúpa a nevzdelaná. No nič, dievča, nejako bolo, nejako bude. Každý raz bol na Commercial End po prvýkrát.
Čakala som na Johna na lavičke pred Čiernym koňom a bola som značne nervózna. Prišiel presne tridsať sekúnd pred dohodnutým časom odchodu a na Commercial End sme sa prešli pešo. Bol to len kúsok cesty, a predsa to bol úplne iný svet. A keď som na chvíľu zastala pred nádhernými červenými dverami, začala som mať pochybnosti, či bol dobrý nápad to pozvanie prijať. Nervozity ma nezbavila ani slúžka, ktorá nám otvorila dvere a vzala kabáty. Prešli sme do salónika, kde sme si dali pred večerou sherry. Ľudia mi vravia, že vraj mám veľké oči, ale mali ste ich vidieť vtedy. Snažila som pohľadom objať všetko, všetko si čo najlepšie zapamätať. Pomaličky som popíjala sherry a počúvala hostiteľov, ako získali stolík z čias kráľa Juraja, a ako ho treba ošetrovať. Prezerala som si rodinné fotografie, z ktorých som sa dozvedela, že John a Bridget majú dve dcéry a Hennie, tá staršia, má malého syna Williama a čaká bábätko. Prešli sme do kuchyne, kde som sa zoznámila s tým významným stolom a zároveň som si našla menovku so svojím menom, aby som vedela, kam si mám sadnúť. Boli sme len štyria, ale zvyky sú zvyky. Verne som kopírovala všetko, čo som videla domácich robiť a dokonca sa mi raz alebo dvakrát podarilo povedať čosi vtipné alebo niečo aspoň trochu k téme. Napadlo mi spýtať sa Johna, kde zvykol pracovať predtým, ako odišiel na dôchodok. Možno niekde inde je to trápna zdvorilostná otázka. Ale na Commercial End neviete, čo očakávať, ale môžete si byť istí, že to bude zaujímavá odpoveď.
John nesklamal. Pracoval pre firmu, ktorá zaviedla 3D programy do počítačových sietí a bol absolútnym priekopníkom vo svojom odbore. Raz sa stala taká vec. Niečo v materskej firme v Spojených štátoch sa pokazilo a nikto to nevedel dať do poriadku. Dala by som vám aj podrobnejšie informácie, čo to bolo a čo presne sa stalo, ale John ma zaplavil stovkou nových odborných slovíčok, ktoré som dovtedy v živote nepočula a som si takmer istá, že už ich ani nikdy počuť nebudem. Takže si nie som celkom istá, čo sa stalo, ale každopádne, tá firma zavolala do Cambridge a žiadala si Johna. Vysvetlili mu cez telefón problém a opýtali sa ho, či by to vedel opraviť a ako dlho mu to potrvá. Položil im pár doplňujúcich otázok a odpoveď znela: Áno, niekoľko dní.
Poslali poňho ešte v ten deň lietadlo. John prišiel, pozrel sa na vec zblízka a oprava mu trvala pol hodiny. Sám povedal, že mal veľké šťastie, na čo ho Bridget prerušila a s láskou povedala: „Vždy si mal dobrý odhad. Vieš nájsť riešenie, kým ostatní ešte len definujú problém.“ Keď mu ponúkli veľké odmeny za takúto expresnú službu, mohol si vybrať najdrahší hotel v meste, najlepšie auto. John si poprosil niečo iné. Chcel lietadlo naspäť domov. Hneď v tej chvíli.
„Chcel som večerať so svojou ženou,“ povedal teraz pre zmenu s láskou on.
Ešte trochu dažďa /2006/
Najnovšia básnická zbierka Marušky Kožlejovej, moderné básne písané voľným veršom, inšpirované každodennou poetikou plné novátorských obrazov a metafor, ilustrované fotografiami slovenských a anglických fotografov.
ukážka básní
| cena: € 3,98
O veľkých rečiach
NAVŽDY Ťa budem ľúbiť.
NIČ mi v tom nezabráni.
KAŽDÝ to bude môcť vidieť.
VŠADE ponesiem Tvoju zvesť.
NIKTO ma neodradí.
NIKDE Ťa nezapriem.
NIKDY sa neskryjem.
VŠETKO bude o Tebe.
viem.
mal si menej VEĽKÝCH slov.
viac si umýval nohy.
idem.
plán B
Pane,
tak veľmi si túžil,
aby sme sa dotkli neba.
Ale nám to nikdy akosi nešlo.
Tak si zvolil plán B.
A Ty si sa dotkol zeme.
Čo je to dokonalé šťastie?
Pustiť zlatú rybku na slobodu
bez akýchkoľvek želaní. |
|
Motýľ
Do chrámu vletel motýľ.
Ľahučkými krídlami sa jemne vznášal
chladným ovzduším kamenného kostola.
Farbami svojich krídel
rozjasnil kamenné múry,
strnulé sochy, mŕtve obrazy.
Zrazu bolo v kostole akosi teplejšie.
A svetlejšie.
Malé dievčatko sa rozosmialo
keď jej motýľ takmer sadol na nos.
Ľudia zdvihli unavené oči.
Keď v tom ktosi vyhlásil,
že motýle nemajú v kostole čo hľadať.
Vyhodili motýľa von,
a zničili mu pritom prekrásne krídla.
Ľudia sklopili unavené oči.
A mne napadlo…
čo keď to bol… Boh? |
|
Ako Teba
Hľadám Ťa ako kľúče,
keď mrznem pred zamknutými dverami.
Čakám na Teba ako na SMS
od milovaného človeka.
Potrebujem Ťa ako potápač kyslík.
Ľúbim Ťa ako soľ.
Maruška
Byť iný
prosím ťa, zmeň už hudbu v jeho vnútri
dnes hlásili durový deň
a on nechce byť iný
nikdy sa mu nepáčili uspávanky ako iným
deťom
mama plakala
otec sa hneval
stisol pery pevnejšie
môže si človek vybrať tóninu svojej piesne?
DUROVO SA VMIESIL DO DAVU |
Antikvariát duší /2006/
Druhé vydanie Maruškinej prvotiny. Ak si ju nestihol kúpiť, opäť máš šancu, nový grafický design, zopár prekvapení…
ukážka básní
| cena: € 1,99
Antikvariát duší
pod obnoseným tričkom
obnosená duša
dávno prešvihol
počet použití
zranená
ošúchaná
jeho
duša
túlal sa ulicami
hľadal miesto
kde by ju vymenil
za novšiu
čistejšiu
cudziu
zatiaľ ešte nechápal
že takto život
nefunguje
Úprimne
Bože,
povedať, že som sa ti nevydarila,
by bolo rúhanie.
Tak ako by som to…
Bol to žart?! |
|
Krídla
Keď sa narodí človek, dostane do daru krídla.
Spočiatku sú veľmi krehké — iba ako páperie.
Avšak časom silnejú a majú nádhernú modrú farbu.
Ligocú sa vo svetle slnka ako diamanty
a skrývajú v sebe kvapky rosy a dúhu.
Sú zo skla — také krásne a také krehké.
Všetci naokolo ich obdivujú
a chcú sa ich aspoň na chvíľočku dotknúť — pohladiť ich.
A človek je na svoje krídla veľmi hrdý,
pretože vie že sú to jediné, čo má.
A… chce ich chrániť… Avšak potom príde anjel, ktorý už viac nie je anjelom.
Ten, ktorý má milión tvári, a ani jednu ozajstnú.
Príde v podobe hmly, krásy, bolesti alebo tmy.
S krutým úsmevom vytrháva človeku jeho krídla
a láme ich, drtí a rozbíja.
Keď dokončí svoju prácu, zanechá za sebou
len mŕtvu nádej a poslednú slzu, ktorá padne na zem.
Polámané krídla v prachu zeme a človek bez snov.
A potom…
milióny rokov v zlomku sekundy
a bola tu Golgota.
Boh túžil vrátiť človeku jeho sny,
Boh túžil vrátiť človeku jeho krídla.
A tak uprostred chaosu a krvi, s krížom na chrbte
a s tŕňovou korunou Boh podal človeku
jeho… sekundové lepidlo!
A o tom je celý príbeh spasenia!
A potom si spolu sadli, len Boh a človek
a začali zliepať puzzle z polámaných krídel.
Až jedného dňa sa krídla začali opäť ligotať
vo svetle slnka ako diamanty.
A človek?
Ten sa len nesmelo usmial a potom…
vzlietol. |
Antikvariát duší /2002/
Maruškina prvá kniha, vydala ju keď mala 18 cez vydavateľstvo ViViT v spolupráci so spolužiačkou Natáliou Keryovou, ktorá toto dielko obohatila úžasnými ilustráciami.
ukážka básní | viď Antikvariát duší 2006…
— Vypredané —